Články

Hodnotenie používateľov: 0 / 5

Novinárka Erma Bambeck spomína nasledujúcu udalosť: Raz bola v nedeľu v kostole. Bolo
tam s matkou jedno malé dieťatko, ktoré sa naširoko usmievalo na všetky strany. Ľudia
pociťovali rozpaky, pretože nevedeli, ako sa majú správať. Keď to zazrela jeho matka, rázne ho
upozornila: „Prestaň sa vycierať! Si predsa v kostole!“
Radostní ľudia sú vždy darom. No predsa: formu radosti treba v skutočnosti preverovať. Lebo
poznáme veľa typov radosti. No tá pravá je len jedna. A tá súvisí s evanjeliom. Evanjeliová
radosť je odpoveďou na nájdenie strateného, na znovazískanie toho, čo sa stratilo. Tá
najpodstatnejšia strata, ktorú človek zažil, je vyhnanie z raja. Ježiš ten raj ale vymohol naspäť.
Preto je jeho evanjelium radostnou zvesťou, lebo nám oznamuje, že raj nám je navrátený.
Prečo máme ale smutných kresťanov, aj napriek tomu, že prijali evanjelium, teda radostnú
zvesť? Preto, lebo v skutočnosti ho neprijali. Prijali dar, ktorý nikdy nerozbalili. Alebo ho
založili do zásuvky bez toho, že by vedeli, čo vlastne dostali. Nepochopili totiž podstatu ani
evanjelia, ani svojej biedy.
Pravej radosti je schopný iba človek, ktorého duša je čistá a ktorého cesta má jasný cieľ
smerujúci poza horizont do večnosti. Človek pravej radosti môže pôsobiť občas zamĺklo alebo
unavene. Nemusí sa vôbec nahlas nikdy smiať. No pri tom budete cítiť, že jeho život je šťastný
a dobre zakorenený. Toto je výsledok spolupráce s Božou milosťou.
Pripravme sa v adventnom čase na príchod prameňa našej radosti.

(z www.postoj.sk prebral a upravil Marcel Stanko)

Hodnotenie používateľov: 0 / 5

Jedno z najranejších a najzákladnejších kresťanských vyhlásení je: Iesous Kyrios (Ježiš je Pán). My o tomto výroku zvykneme premýšľať v „náboženskom“ zmysle, ako o duchovnom vyjadrení a tento význam aj naozaj má. No keď túto frázu používali prví kresťania, obsahovala v sebe aj provokatívny politický podtón. V starovekom svete, v krajinách okolo Stredozemného mora, bol totiž cisár Pánom – tým, ktorému patrila najvyššia oddanosť. Heslom doby a dôkazom oddanosti boli slová Kaisar Kyrios (Cisár je Pán). Keď teda kresťania hovorili, že Kyrios je Ježiš, priamo tým spochybňovali cisára a všetky mocnosti konajúce pod jeho záštitou a v jeho mene. Veľmi teda neprekvapuje, že Pavol veľa času zo svojej služby strávil vo väzení, že (s výnimkou Jána) boli všetci apoštoli umučení a že cirkev bola po tri storočia pravidelne sužovaná neľútostným prenasledovaním. Nepriatelia viery očividne chápali, čo znamenalo, keď niekto vyhlasoval, že niekto ukrižovaný cisárom je v skutočnosti Pánom. Naša viera bola už od počiatku rebelskou vierou. Ježišovo verejné účinkovanie vrcholí vo chvíli, keď sa Pán tvárou v tvár stretá s miestnym predstaviteľom cisára, ľstivým a egocentrickým Ponciom Pilátom. V Jánovej verzii tohto rozprávania sa Pilát stojaci zoči-voči Ježišovi pýta: „Tak predsa si kráľ?“ Ježiš odpovedá vyhýbavo, pretože vie, čo Pilát myslí pod slovom „kráľ“: ďalší pozemský vládca posadnutý mocou, ktorý je ochotný použiť všetko násilie na to, aby si ju udržal. Preto dodáva: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta.“ Ježiš tým nechce povedať, žeby jeho kráľovstvo nesúviselo s bežnou skúsenosťou, ale že jeho systém a poriadok sa radikálne líši od toho, ktorý je vlastný cisárovi, Pilátovi, Herodesovi a všetkým ostatným podobným vládcom. Kristus Kráľ je korunovaný a zaujíma svoj trón, ale jeho koruna je tŕňová a jeho trónom je rímsky mučiaci nástroj. Paradoxné je, že je to napokon sám Pilát, ktorý celému svetu po hebrejsky, latinsky a grécky oznamuje Ježišovu kráľovskú hodnosť. Z tohto svojho kráľovského miesta Ježiš vyslovuje nie slová pomsty, ale slová odpustenia a to dokonca aj tým, ktorí ho zabíjajú.
(z www.redmptoristi.sk prebral a upravil Marcel Stanko)

Hodnotenie používateľov: 5 / 5

Nová slovenská blahoslavená Anna Kolesárová má v liturgickom kalendári svoje miesto 20. novembra. Tento dátum stanovila Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí. Túto liturgickú spomienku po prvýkrát oslávime už na budúci týždeň. V utorok 20. novembra 2018 bude o 18.00 hod. sláviť v Katedrále sv. Alžbety v Košiciach slávnostnú svätú omšu košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober. V liturgickom sprievode ponesie aj relikviár bl. Anny Kolesárovej. Vystaví ho na oltár, kde bude počas slávenia. Po svätej omši si budú môcť prítomní uctiť relikvie aj dotykom bielej ruže, ktoré budú k dispozícii a ktoré sú symbolom krásy, nevinnosti a čistého života. Keďže Anna Kolesárová pochádzala z Košickej arcidiecézy, tento dátum liturgickej ľubovoľnej spomienky platí pre Košickú arcidiecézu. Tá na svojej webstránke zverejnila k liturgii hodín aj posvätné čítanie a k svätej omši schválený text modlitby dňa – kolekty. Zároveň zverejnila ostatné modlitby zo spoločnej omše mučeníkov (o mučenici panne) alebo panien. Čítania sú zo dňa, uvádza na webe arcidiecéza. Odkazuje na ne aj web annakolesarova.sk. Anna Kolesárová bola blahorečená 1. septembra 2018 v Košiciach. V mene pápeža Františka celebroval svätú omšu spojenú s blahorečením legát kardinál Giovanni Angelo Becciu, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých. Podrobnosti o živote Anny i o procese jej blahorečenia sú na stránke annakolesarova.sk. (z www.tkkbs.sk prebral Marcel Stanko)

Hodnotenie používateľov: 0 / 5

Je to evanjelizačné turné projektu Godzone v rámci Týždňa Cirkvi pre mládež, ktoré sa uskutoční od 12. – 17. Novembra 2018. Čaká nás už 10. ročník, plný evanjelizačných koncertov, evanjelizácií na námestiach, dobročinných aktivít, pomoci v mestách a školách. Minulý rok sa nás stretlo takmer 23 000. Pridaj sa aj ty a staň sa súčasťou generácie, ktorej ide o Božie kráľovstvo. Hlavným zameraním projektu Godzone je evanjelizácia mladých na Slovensku. Víziou projektu je priniesť prebudenie, zjednotenie, motiváciu a povzbudenie. Vieme, že tento svet potrebuje počuť silné posolstvo evanjelia a chceme ho priniesť spôsobom, ktorý zasiahne – atraktívnym, kreatívnym a moderným. Chceme spolu budovať generáciu mladých ľudí, ktorým ide o Božie kráľovstvo a zažívať zmenu, ktorú táto generácia prinesie. Projekt Godzone je realizovaný občianskym združením “SP” a zastrešený Združením kresťanských spoločenstiev mládeže a jeho predsedom PhDr. ThDr. Jánom Bucom, PhD., kňazom Katolíckej cirkvi na plný úväzok pracujúcim s mládežou, tajomníkom Sekcie pre mládež Konferencie biskupov Slovenska, riaditeľom Diecézneho centra voľného času, riaditeľom  Komisie pre mládež v Spišskej diecéze. (podľa www.godzone.sk pripravil Marcel Stanko