Články

Hodnotenie používateľov: 5 / 5

“Sľubujem, že zverenú úlohu člena ekonomickej rady budem vykonávať svedomite,
zodpovedne a čestne, v súlade s ustanoveniami diecézneho biskupa, v úzkej spolupráci so
svojím farárom a pre dobro farnosti. Chcem svojím životom a prácou napomáhať dobru
našej Cirkvi, chrániť jej morálne a materiálne hodnoty. Tak mi Pán Boh pomáhaj.“
Tento sľub zložia 20. júna, v deň slávnosti Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi, pri svätej
omši o 18.00 hod. títo siedmi noví menovaní členovia farskej ekonomickej rady (v
abecednom poradí):
JUDr. Gedor Michal, Hrubovský Ján, Ing. Janoško Štefan, Kačur Peter,
Ing. Mülbauer Gabriel, Tóth Peter, Ing.arch. Záhorák Marek.

Ďakujem všetkým farníkom, ktorí odovzdali svoje návrhy na členov ekonomickej rady.
Odovzdaných bolo 96 lístkov a po spočítaní hlasov to veľmi pomohlo pri výbere jednotlivých
kandidátov. Ďakujem novovymenovaným členom farskej ekonomickej rady, že prijali s
ochotou oslovenie pre službu farnosti v tejto zodpovednej úlohe. Tak – Pán Boh nám
pomáhaj.

Marcel Stanko

“Kasián, spíš?“ zašepkal som po polhodine. Ticho. „Kasián, počuješ ma? Spíš?“ „Bohužiaľ,
už nie,“ ozval sa konečne hlas. „Kasián, mne sa zdá, že to celé dáva zmysel – vieš, to, čo
Nesteros hovoril o zaväzovaní sa a o všednom dni a tak. Najprv som si pomyslel, či to s tou
chválou stálosti trochu nepreháňa. Lenže keď tu tak ležím, napadlo mi, že najkrajší ľudia,
ktorých poznám, sú práve tí, ktorí vytrvali. Napríklad pán doktor Tláskal, čo neodišiel od
svojej manželky. A pritom práve jemu by to nikto nevyčítal. Denne ho rezala slovami ako
nožom. Alebo naša susedka, pani Lonská, ktorá sa po nehode starala o chromého syna a
zničila si kariéru. A tiež otec Kalina. Tomu v Strýčiciach do kostola prichádzali ľudia len v lete
– výletníci a sem-tam nejaký chalupár. V zime zostával sám; a predsa sa každý deň s dvoma
barlami šuchtal na kopec ku chrámu, aby odslúžil svätú omšu. Raz som sa ho pýtal, či
neľutuje, že si na službu vybral práve túto svoju pustú diecézu. Povedal, že nikdy, a povedal
to hneď, bez najmenšieho zaváhania. Keď som videl tú
vernosť a vďačnosť, hneď vo mne všetko volalo: ′Byť ako on!′
Myslím na týchto ľudí a niekedy si vravím, že sú to blázni, čo
si šliapu po šťastí. Lenže, keď ich potom vidím životom
vyskúšaných, ale krásnych, chcem sa im skôr podobať. Určite
viac než tým, čo svoje záväzky ľahko porušili v mene honby za
šťastím. Títo ešte aj v starobe pôsobia ako nevďačné,
rozmaznané deti. Kasián?“ Ale môj sprievodca už spal.

(úryvok z knihy Štěpána Smolena Buď, kde si; kúpite na www.postoj.sk)