Články

Evanjelista Lukáš veľmi zdôrazňuje telesnosť vzkrieseného Pána. Polemicky tak reaguje na helenistické prostredie, ktoré verilo v nesmrteľnosť duše, ale nie vo vzkriesenie tela. Pre Gréka je duch v protiklade k telu. Ale apoštol Pavol v Liste Korinťanom hovorí o „duchovnom tele“ (1Kor 15,44). To nie je niečo netelesné alebo nejaký prelud, ale hmotné telo oživené Božím Duchom. Telo sa delí na rastlinné, živočíšne, ľudské a duchovné podľa odlišného životného princípu, ktorý ho oživuje.

Ruky a nohy Vzkrieseného poukazujú predovšetkým na jeho totožnosť s Ukrižovaným, na dejinnú súvislosť medzi krížom a vzkriesením. Toto pred učeníkmi prítomné telo je to isté, ktoré chýba v hrobe. Znamenia víťazstva smrti sú teraz znameniami jej porážky. Navzdory každému falošnému spiritualizmu je telo veľmi dôležité: „každý duch, ktorý vyznáva, že Ježiš Kristus prišiel v tele, je z Boha“ (1Jn 4,2). Je pravda, že Ukrižovaný vstal z mŕtvych. Ale je skutočne tajomstvom, že Vzkriesený je totožný s Ukrižovaným. Práve to chcú evanjelia ujasniť a učeníci boli vždy v pokušení to prehliadať.

„Chcem, aby ten obraz, ktorý namaľuješ štetcom, bol slávnostne posvätený na prvú nedeľu po Veľkej noci. Táto nedeľa nech je Sviatkom Milosrdenstva" (Den. 49). Podľa priania Pána Ježiša sa má sláviť v prvú nedeľu po Veľkej noci, čo poukazuje na úzke spojenie medzi veľkonočným tajomstvom vykúpenia, a týmto sviatkom. Liturgia tohoto dňa sa sústreďuje predovšetkým na oslavu Boha v tajomstve jeho milosrdenstva. „Túžim, aby Sviatok Milosrdenstva bol úkrytom a útočišťom pre všetky duše, zvlášť pre úbohých hriešnikov. V ten deň je otvorené vnútro môjho milosrdenstva. Vylievam celé more milostí na duše, ktoré sa priblížia k prameňu môjho milosrdenstva. Duša, ktorá pristúpi k svätej spovedi a svätému prijímaniu, dosiahne úplné odpustenie vín a trestov. V tento deň sú otvorené všetky Božie pramene, cez ktoré plynú milosti. Nech sa nebojí priblížiť ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát" (Den. 699). Sviatok Milosrdenstva má byť nielen dňom všeobecného uctievania Boha v tomto tajomstve, ale aj dňom milosti pre všetkých ľudí, a zvlášť pre hriešnikov. Lebo Pán Ježiš spojil s týmto sviatkom veľké prisľúbenia. Najväčšie z nich spojil so svätým prijímaním, prijatým v tento deň - je to prisľúbenie „úplného odpustenia vín a trestov”, čiže taká milosť, akú dostávame len vo sviatosti svätého krstu. Veľkosť tohto sviatku je aj v tom, že všetci, dokonca tí, ktorí sa iba v tento deň obrátili, si môžu vyprosiť každú milosť, ak je zhodná s Božou vôľou. „Sviatok môjho milosrdenstva vytryskol z [môjho] vnútra pre potešenie celého sveta” (Den. 1517) „a je potvrdený v hlbinách môjho zľutovania" (Den. 420). Prípravou na tento sviatok má byť novéna, pri ktorej sa modlíme Korunku k Božiemu Milosrdenstvu (novéna trvá 9 dní, začína sa od Veľkého piatku).

Pokojné a radostné veľkonočné sviatky vám všetkým praje redakcia farského časopisu Mariannum.

"Hoden je Baránok, ktorý bol zabitý, prijať moc, bohatstvo a múdrosť, silu, česť, slávu a dobrorečenie." (Zjv 5, 12)

Slovensko si tento rok 25. marca pripomína tridsiate výročie Sviečkovej manifestácie, jedného z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu v bývalom Československu. Pokojné zhromaždenie veriacich za občianske a náboženské slobody sa skončilo tvrdým policajným zásahom. Táto manifestácia vznikla z podnetu veriacich, vyjadrila však aj požiadavku za úplné dodržiavanie občianskych práv v Československu pre všetkých občanov – veriacich aj neveriacich. Vyrástla z koreňov náboženského a občianskeho disentu, tajnej cirkvi, laického apoštolátu, samizdatov, zavraždených kňazov a rehoľníkov, stoviek rokov nespravodlivo väznených, utrpenia intelektuálov a z pôdy pontifikátu Jána Pavla II. a jeho výzvy „Nebojte sa!“. Kvalitou občianskeho odporu, šírkou záberu požiadaviek, odvahou vzoprieť sa monolitnej moci a reálnym utrpením ju možno považovať za systémový začiatok definitívneho pádu komunistickej totality na Slovensku, ku ktorému došlo po 17. novembri 1989. 25. marec je zároveň známy ako Deň počatého dieťaťa, ktorým sa šíri úcta ku každému počatému a ešte nenarodenému dieťaťu. Dnes je zároveň Kvetná nedeľa a tá je pripomienkou dvojznačnosti ľudskej povahy, ktorá sa prejavila nielen v Kristovej kauze, ale je rozhodujúcim činiteľom i v horeuvedených spoločenských a osobných osudoch. Od roku 1985 je Kvetná nedeľa Svetovým dňom mládeže, lebo Ján Pavol II. veril, „že dnešná mládež chce budovať svet spravodlivosti, pravdy a lásky“. Na dnešný deň tak pripadá niekoľko udalostí, ktoré vnútorne spája nádej napriek zúfalstvu, život napriek smrti, víťazstvo napriek prehrám, jednoducho stále prítomný Ježiš.