Po ukončení Prvej svetovej vojny v roku 1918, ktorá spustošila celú Európu a zanechala po sebe milióny obetí, netrvalo dlho a Portugalsko postihla epidémia španielskej chrípky. V malej fatimskej farnosti vtedy zomrelo 118 osôb a bolo nutné zaviesť aj opatrenie, aby sa nešírila medzi obyvateľmi dedinky panika, nezvonilo sa, keď niekto zomrel. Na túto formu chrípky neexistovali lieky, preto sa bojovalo naozaj proti neznámemu nepriateľovi. V rodine Františka a Hyacinty ochorela celá rodina okrem otca Pedra Marta. Obidvaja súrodenci si dobre pamätali proroctvo Panny Márie, že si ich čoskoro vezme k sebe a keď ochoreli, hneď si uvedomili, že ten čas nastal. Atak veľkodušne využívali tento čas, aby žili Máriino posolstvo sebazapierania a modlitby. 


František nám bol pri svojom blahorečení 13. mája 2000 ukázaný ako vzor modlitby. Samotný kardinál, ktorý ho spolu s Hyacintou blahorečil, o ňom vtedy povedal: „Modlite sa ako František!“ Nie je jednoduché presne povedať, kedy sa vo Františkovi prebudila láska k modlitbe. Najskôr však ešte pri spoločných modlitbách v rodinnom kruhu. Príťažlivosť ticha, v ktorom sa človek môže stretnúť s Bohom, sa u neho prejavila pri všetkých zjaveniach, ale hlavne po ukončení zjavení. Určite premýšľal nad slovami Panny Márie, že príde do neba, ale musí sa ešte pomodliť veľa ružencov. Odvtedy zvlášť vyhľadával ticho, bol málovravný. Keď chodieval so stádom na pahorky, modlil sa ruženec za ružencom. Často ho niekde našli ukrytého, ako sa na kolenách modlil a premýšľal o našom Pánovi, ktorý je zarmútený z našich hriechov. Jedného dňa sa ho Lucia opýtala: „František, čo robíš radšej? Radšej tešíš nášho Pána alebo obraciaš hriešnikov, aby sa už žiadna duša nedostala do pekla? On odpovedal: „Najradšej utešujem nášho Pána. Nevidela si ako aj naša Pani zosmutnela, keď hovorila, aby sme neurážali Pána, ktorý je toľko urážaný?


© 2018 Farnosť Vranov nad Topľou - Čemerné. Všetky práva vyhradené.