Dovidenia v nebi, Mária!

„Budete žialiť, ale váš smútok sa premení na radosť.“ Jn 16, 20b 

+! Drahé mamy!    

     Dotknuté Božou láskou vám oznamujeme, že naša drahá priateľka Mária Kičinová dnes krátko po polnoci o 0.15 hod. začala žiť NOVÝ ŽIVOT v Božom kráľovstve.  

     Ďakujme Pánu Bohu za všetko dobro, ktoré nám dal cez ňu. Veríme, že jej smútok a bolesti  sa už premenili na radosť. Spomeňme si v modlitbe na jej súrodencov a ich rodiny.

     Odpočinutie večné daj jej, ó Pane...

     Rozlúčka s Máriou bude v pondelok 14. mája o 12.00 hod. na cintoríne v Bratislave - Rači (bývalá konečná električky č.3)

 za MM, mama Jana

Pripomeňme si dnes jej slová o začiatku MM:

 

     Volám sa Mária a Božím riadením som bola pri tom, keď Modlitby matiek prišli na Slovensko.

     Bolo to v roku 1993, keď ma požiadal otec Václav Kocian, aby som išla miesto neho na charizmatickú konferenciu do Erfurtu. Už cestovanie s otcom Slavíkom z Prahy a jednou sestrou z obnovy v Duchu Svätom bolo trochu dramatické. Hneď na začiatku sme zistili, že nemáme adresu miesta, kde sa má konferencia  konať. O. Slavík našiel akúsi mapu Erfurtu, ale na parkovisku fúkol vietor do otvorených dverí auta a mapa nám odletela. A tak sme boli naozaj odkázaní na vedenie Duchom Svätým, ktorý sa aj postaral. Prvá osoba, ktorú sme v Erfurte videli na ulici, bola rehoľná sestra, s ktorej pomocou sme sa dostali na miesto konferencie.

     Na konci konferencie bola diskusia, do ktorej sa prihlásil aj jeden vysoký, impozantný muž, Angličan Peter, ktorý predtým 12 rokov žil v Holandsku a v tom čase už v Rakúsku. Tento muž sa mi potom prihovoril. Hoci sme si vymenili telefónne čísla, naša komunikácia by sa bola s najväčšou pravdepodobnosťou skončila v Erfurte, nebyť záhadného zmiznutia môjho kufra, ktorý sa nejakým nedopatrením dostal do Petrovho auta. Zistil to až vo Viedni, zavolal mi a kufor mi priniesol.

     A tak sa začalo naše priateľstvo. Pozval ma do Anglicka, kde som sa zoznámila s jeho rodinou. Mal troch bratov a dve sestry. Jeden z bratov bol Maurice – diakon (zakladateľ MO) a jedna zo sestier Veronica, ktorá v tom čase ešte netušila, čo Pán pre ňu a cez ňu pripravuje. V čase, keď sme sa zoznámili, Veronica prežívala veľmi ťažké obdobie svojho života. Útechou a posilou jej bol Pán, silu čerpala z modlitby. Zoznámila som sa aj s ich matkou, ktorá vtedy dlhodobo ležala v opatrovateľskom zariadení pre seniorov, nakoľko bola paralyzovaná po porážke. Bola to hlboko veriaca žena a mariánska ctiteľka. Túto vieru sa snažila odovzdať aj svojim deťom. S Veronicou a Mauriceom som sa viackrát stretla v Anglicku. Jedného dňa som od Veronicy dostala list, v ktorom mi poslala informáciu o tom, ako vznikla prvá skupinka Modlitieb matiek, ako sa modlia a aké ohlasy majú ich modlitby v životoch matiek a ich detí.

     Niekoľko dní potom, čo som dostala tento list, ma navštívila Janka Pajanová, s ktorou som sa zoznámila, keď ochorel jej malý synček na rakovinu. Choroba Jankinho syna nebola jediným utrpením, ktoré prežívala. Prišla za mnou s veľkou bolesťou v srdci a povedala, že už ďalej nevládze niesť ťarchu svojho kríža. Bola by som urobila všetko, aby som jej pomohla, ale pri jej rozprávaní som prežívala pocit úplnej bezmocnosti. Vtedy som si spomenula na list od Veronicy a prečítala som jej ho s otázkou, či by to nemohlo byť odpoveďou na jej problémy. Viac povie už Janka sama:

     „Chodila som občas k Márii. Túžila som sa modliť tak ako ona. Myslela som si, že sa to treba naučiť z nejakej knihy. Nevedela som, že na to stačí len otvorené srdce pre Pána. Mária mi ponúkla list o MM od Veronicy, ale ja som ho dvakrát odmietla. Mala som toho veľmi veľa. Tretíkrát to bolo práve vtedy, keď som bola úplne na dne. Vtedy som si list zobrala. Neter mi ho preložila. Keď som čítala riadky toho listu, uvedomila som si, že ho Pán Ježiš napísal len pre mňa. Že nemusím nič robiť, len si nájsť jednu mamu, s ktorou utvorím skupinku MM a s ktorou sa budeme stretávať raz za týždeň, vždy v ten istý deň a v tú istú hodinu, ako tam bolo napísané. To som aj urobila...“

     Po nejakom čase sme pozvali Veronicu do Bratislavy a v Kostole sv. Ladislava sa uskutočnilo prvé stretnutie MM, na ktorom Veronica informovala o vzniku Modlitieb matiek s následnou modlitbou. Vtedy bolo už na Slovensku šesť skupiniek MM. Spolu s Jankou a Veronicou sme navštívili viaceré miesta na Slovensku, a tak začali vznikať modlitebné skupinky. Túto prvú Veronicinu cestu po Slovensku sme zakončili v račianskom kostole v Bratislave.

    Keby som mala jednou vetou charakterizovať Modlitby matiek, povedala by som asi toto: V živote Veronicy aj Janky bolo veľa utrpenia, ktoré sa rokmi len stupňovalo. Ale nenechať sa znechutiť a veriť aj proti nádeji ako Abrahám prináša neočakávané ovocie. Pán premenil ich bolesť na veľké požehnanie. Ony dve, ktoré ťažko bojovali o nádej, stali sa nositeľkami novej nádeje pre tisíce mám a rodín: Veronica dostala misiu zakladať Modlitby matiek vo svete, Janka sa stala misionárkou na Slovensku.                                                                                                  Mária Kičinová z Bratislavy



© 2018 Farnosť Vranov nad Topľou - Čemerné. Všetky práva vyhradené.