Kostol sv. Anny a Kostol sv. Anny a Joachima

Lokalitu stavby prvého kostola v Čemernom nepoznáme. Kostol – kaplnka zvalený v rokoch 1934 – 1935, pochádzal z roku 1754. Dokazuje to časť barokového portálu, ktorý bol pôvodne umiestnený v ohrade kostola pri bráne. Obe barokové krídla fragmentu sa pri rozširovaní sakristie navždy stratili. Časť fragmentu s jasne vyrytým a viditeľným dátumom ANNO 1754 sa zachoval a je vmurovaný do sokla pristavanej sakristie kostola sv. Joachima a Anny.

Pôvodný kostol sv. Anny

Pôvodný kostol bol zasvätený sv. Anne. Mal kruhovitý tvar a pripomínal rotundu. Bol prikrytý šindľom. Po jeho pravej strane stála drevená zvonica s jedným zvonom. Nachádzal sa v priestore svätyne kostola sv. Joachima a sv. Anny, ktorý mal barokový interiér. Svedčí o tom jeho hlavný oltár, ktorý sa zachoval a teraz je umiestnený po ľavej strane pod chórom. V súčasnosti je zrenovovaný, pozlátený, daný do pôvodného stavu.

Okrem oltára sa z kostola zachovali aj sochy dvoch anjelov z roku 1770, umiestnené po oboch stranách terajšieho oltára. Po pravej strane víťazného oblúka sa nachádza pôvodný barokový oltár sv. Joachima a sv. Anny, spolu s Pannou Máriou. Veľkosť olejomaľby meria približne 155×120 cm a je z roku 1770. Okolie obrazu obopína pôvodný rokokový lem, ktorý je takisto po renovácii. Autor obrazu nie je známy. Ďalším artefaktom je cínový svietnik z 18. storočia, ktorého dekór je z akantu. Veľkou vzácnosťou je aj strieborný barokový pacifikál z 18. storočia, tepaný dekórom akantu. Kríž je ukončený trojlístkami.

Na chóre kostola sv. Joachima a Anny sa nachádza obraz Panny Márie s Ježiškom na rukách. Je to olejomaľba z roku 1911, toho času značne poškodená, pozoruhodnej veľkosti. Autorom obrazu je Koparz. Po pravej strane pod chórom sa nachádza olejomaľba Krista na kríži z roku 1928, ktorej autorom je Gutenberg.

V sakristii kostola sv. Joachima a sv. Anny sa nachádza kalich, v ktorého chronistiku je uvedené, že pochádza z roku 1763. Tento kalich z vďačnosti pre kaplnku sv. Anny daroval Michal Lasztorsz (prečítal a z latinčiny preložil Tadeusz Pietras, OSPPE). Tento kalich je najstaršou objavenou pamiatkou kostola postaveného v roku 1754. Pamiatkové predmety, okrem obrazu na chóre a pod chórom, sú uvedené v štátnych záznamoch knihy pamiatok Východoslovenského kraja – hnuteľné. Pamiatkový ústav v Prešove opätovne urobil v roku 1995 revíziu zachovaných pamiatok v kostole a súčasne aj hĺbkový prieskum. A tak boli objavené ďalšie sakrálne predmety pochádzajúce z 18. storočia. Sú evidované a pamiatkovo chránené.

Súčasníci odhadujú priemer kruhu starého kostola z roku 1754 na 8 – 11 metrov. Výška múrov kostola merala okolo 7 – 8 metrov. Hlavný oltár stál východne od vchodu do kostola sv. Joachima a Anny a nad ním visel spomínaný obraz sv. Joachima a sv. Anny. Nezachoval sa ani pôvodný zvon zo zvonice, ba ani bohoslužobné predmety a ornáty. Pred vchodom do kostola bol výklenok s pôvodnou barokovou sochou sv. Anny, ktorá zmizla bez stopy.

Kostol sv. Anny a Joachima

Kostol sv. Anny a Joachima z roku 1937 je postavený v secesne historizujúcom slohu na mieste starého kostola. Pri výkope základov sa odkryli hroby, v ktorých sa nachádzali kostry, zvyšky mníšskeho habitu, biretu, dokonca aj knihy. Vykopávky sú uložené v strede kostola.

Azda preto, že najlepšie vystihuje sloh sakrálnych stavieb stavaných v 30. rokoch 20. storočia na východnom Slovensku, bol kostol sv. Anny a Joachima v roku 1963 zaradený medzi národné kultúrne pamiatky.

V roku 1999 bol hlavný oltár, pôvodný oltár z kostola sv. Anny, sochy anjelov, obraz sv. Joachima a sv. Anny aj s lemom zreštaurované, pozlátené a obnovila sa pôvodná farba. Pár rokov nato, v roku 2002, bolo nádvorie kostola spolu s vchodom do sakristie rozšírené a bola položená dlažba. Od vzniku farnosti 1. júla toho istého roku až do konsekrácie nového kostola Fatimskej Panny Márie v roku 2013 slúžil kostol sv. Anny a Joachima v Čemernom ako farský kostol.

Z dôvodu hroziaceho havarijného stavu strechy sa začalo v roku 2019 s jeho kompletnou rekonštrukciou. Finančne prichádzal podnet hlavne z darov domácich veriacich, ktorým pôvodný farský kostol ani po vybudovaní nového nebol a nie je ľahostajný. Ďalšie prostriedky pochádzali z odpredaja dvoch menších pozemkov v intraviláne Vechca, z výjazdového zasadnutia vlády v roku 2018 sme obdržali na tento účel sumu 10 000 € a v roku 2020 podporil opravy kostola Prešovský samosprávny kraj sumou 40 906,52 €. Najprv bolo potrebné injektážou stabilizovať základy sakristie, ktorá bola ešte v minulom storočí zväčšená, avšak statické poruchy by mohli bez tohto zásahu pokračovať. Potom nasledovala výmena strešnej krytiny a obnova fasády kostola. Po ukončení vonkajších prác sa vo jubilejnom roku farnosti 2022 uskutočnila výmena motorov zvonov a vonkajších dverí kostola, v interiéri výmena elektroinštalácie a obnova nástenných malieb. Od leta 2023 sa obnovilo pravidelné slávenie sv. omší v kostole v. Anny a Joachima, a to v utorok ráno a v sobotu večer, ale kvôli absencii kúrenia (z dôvodu návratu k pôvodnému stavu kostola) len v období medzi Veľkou nocou a Všetkými svätými.

Zvony

Zvony nesú obyčajne meno niektorého svätca, čím sa zvon zveruje pod jeho ochranu. Osudy zvonov sú spojené s osudmi ľudí, ktorí ich voľakedy počúvali a na ich výzvy skladali svoje ruky k modlitbe. Vo veži kostola sv. Joachima a Anny v Čemernom sa nachádzajú tri zvony.

Zvon sv. Anny – je najväčším zvonom, priemer 93 cm, hĺbka 66 cm, výška 68 cm. Nachádza sa na ňom text: „K väčšej sláve Božej! Čemerné X. Rok P. 1934. „Akord“ Slévarna zvonov Užhorod 1934. Na reliéfe je znázornená sediaca sv. Anna, pri nej kľačiaca Panna Mária s knihou. Nápis okolo reliéfu: „Svätá Anno oroduj za nás!“ Veniec je zdobený dubovými ratolesťami. Po obvode sa nachádza 7 zväzkov poľných kvetov.

Zvon Cyril a Metod – priemer 76 cm, hĺbka 54 cm, výška 57 cm. Text v páske zvona: „ Akord“ Slévarna Užhorod 1934. Nápis na zvone: „K väčšej sláve Božej! Čemerné X Rok P. 1934“. Na reliéfe sú znázornené postavy sv. Cyrila a Metoda. Z opačnej strany je nápis: „ Sv. Cyril a Metod: Za Boha a národ“. Veniec je zdobený dubovou ratolesťou a vinnou révou.

Zvon Ján Krstiteľ – je najmenším zvonom, priemer 59 cm, hĺbka 46 cm, výška 56 cm. Text v páske po obvode čepca: Buchner: Priem. Uč. Spol. Prešov. Text písaný azbukou – /tento zvon uliaty na česť a slávu sv. Jána Krstiteľa pre cerkev obce/. Z druhej strany text: „Ňagov v roku 1922“.

Zvony sv. Joachima a Anny a sv. Cyrila a Metoda boli uliate v Užhorode v roku 1934. Kostol bol posvätený v roku 1937. Je pravdepodobné, že zvony určené pre kostol boli objednané a uliate skôr, než sa započalo so samotnou demoláciou starého chrámu. Predchádzajúci kostol sa začal búrať o rok neskôr Zvony boli slávnostne prevezené na vozoch z fary z Vechce. Prevozu a procesie sa zúčastnili veriaci z Čemerného oboch obradov, tesne pred dokončením terajšieho kostola.

Podrobným prieskumom medzi súčasníkmi a pamätníkmi sa zistilo, že zvon Jána Krstiteľa bol dodatočne namontovaný až v roku 1938, keď sa zistilo, že pôvodný najmenší zvon praskol a bol demontovaný. Pôvodne boli objednané a vysvätené tri zvony, tóninou súzvučné. Zvon Jána Krstiteľa bol zakúpený dodatočne. V súčasnosti sa s ním veľmi málo zvoní. Je uliaty v úplne inej tónine ako prvé dva zvony a tak jeho zvuk pôsobí disharmonicky.

Informácie poskytol MVDr. Pavol Bindas z knihy Minulosť a prítomnosť RKC v Čemernom

 

Kostol Fatimskej Panny Márie

Druhým kostolom našej farnosti, tzv. „novým“ je kostol zasvätený Fatimskej Panne Márii.

K jeho vysväteniu došlo v symbolický deň vzhľadom na tzv. fatimské posolstvá, a to v nedeľu 13. 10. 2013. Slávnostnú posviacku kostola celebroval arcibiskup Mons. Bernard Bober. Výstavba kostola FPM nebola náhodnou udalosťou, pretože jednotlivé jeho prvky v sebe nesú konkrétnu symboliku a význam, ktoré vám bližšie predstavíme v nasledujúcich riadkoch.

Valec, čelná stena, korunka

Valec – ako jeden zo základných nosných prvkov nesie držiak pre korunku Panny Márie, ktorá sa nachádza nad svetlíkom vonku nad strechou. Pod kovovou konštrukciou vychádzajúcou z valca, na ktorej je upevnená korunka FPM na streche, sa nachádza časť betónu, v ktorom je uložený kameň z prvého miesta zjavenia Panny Márie v Medžugorí – z Podbrda.

Čelná stena – čelná stena kostola, spolu s dvoma držiakmi hore, ktoré podopierajú stredový valec zboku, symbolizuje Máriin plášť a jej zopnuté ruky. Tento konštrukčný prvok pripomína motív zopnutých rúk držiacich hlavný pilier chrámu. Spomínané držiaky (ruky Panny Márie) sú vyrobené z betónu, do ktorého bol na každú stranu vložené kamene od jedného i druhého modrého kríža v Medžugorí. Prečo sú v betóne práve tieto tri kamene z Medžugoria? Dôvodom umiestnenia týchto troch medžugorských kameňov do betónu (donesených z farskej púte do Medžugoria) je skutočnosť, že Medžugorie je pokračovaním Fatimy.

Korunka Panny Márie umiestnená nad svetlíkom a strechou bola vyrobená v tvare originálnej korunky Fatimskej Panny Márie.

Väzníky, strop a ozvučenie

Strešnú konštrukciu kostola tvorí 12 väzníkov – 10 hnedých viditeľných z interiéru kostola v povrchovej úprave dreva a 2 biele vo svätyni na hlavnej stene. Význam väzníkov je dvojaký: a) podobne ako 12 apoštolov, ktorých si Ježiš vybral, a na ktorých postavil celú cirkev, tak aj strechu kostola drží 12 väzníkov; b) 10 väzníkov v lodi kostola a 2 väzníky vo svätyni sa navzájom akoby prepájajú vo valci a symbolika sa skrýva v naznačení prepojenia všetkých ľudí prítomných na sv. omši so zázrakom Kristovej nekrvavej obety a premenenia chleba a vína na Telo a Krv Ježiša na oltári.

Strop a ozvučenie – na strope je špeciálny materiál, ktorý sa volá rockfon, ide o dosky z kamennej vlny. Daný materiál je veľmi vhodný aj pre dobrú akustiku, o ktorú sa v našom kostole snažíme. Vďaka hudobným odborníkom už vieme, že náš akustický priestor sa nazýva tzv. „suchý priestor“ a rovnaká akustika je napr. v Dome umenia v Košiciach. Veľmi vhodne to dopĺňa ozvučenie, ktoré je centrálne pred valcom na celý priestor kostola okrem pomocných priestorov ako sakristia, miestnosť pre matky s deťmi a pod. Pre oslavu Boha je veľmi dôležitá zrozumiteľnosť a preto bola aj táto voľba. Daný materiál na strope je umývateľný a odráža viac ako 80% svetla do priestoru a preto máme reflektory natočené na strop a nie priamo ľuďom do očí. Kiežby sme aj my odrážali Boha vo svojom živote na iných tak ako sa odráža toto svetlo.

Strecha, svetlík, okná, pätky

Strecha – okrem toho, že sme stavili na jej kvalitu, čo sa týka použitého materiálu, ktorým je meď, jej tvar skrýva v sebe symboliku plášťa Panny Márie, ktorým prikrýva našu farnosť, teda všetkých nás, ktorí ju tvoríme a všetky naše činnosti. Z tohto dôvodu je tvar strechy akoby zapustený do fasády kostola aj po jeho obvode.

Svetlík kostola je tvorený kombináciou lexanu a nerezovej konštrukcie. Okrem praktického hľadiska (osvetlenia oltáru denným svetlom) ide v tomto prípade aj o načrtnutie myšlienky majáku, kde sa kostol vo všeobecnosti ako aj Panna Mária svojimi posolstvami a vo Fatime stala majákom pre náš moderný svet v ukazovaní správnej cesty spočívajúcej v modlitbe a pokání, ktoré tak veľmi zdôrazňovala a stále zdôrazňuje.

Okná a základové pätky. Po obvode kostola sa nachádza sa nachádza 12 okien, čo rovnako ako počet väzníkov symbolizuje 12 apoštolov, na ktorých stojí naša Cirkev. Celá stavba stojí na 13 obvodových základových betónových pätkách, ktoré sú v zemi a držia túto stavbu. Číslo 13 v tomto prípade odkazuje na dátum 13. ako dátum každomesačných fatimských zjavení.

Zvony Kostola FPM

Zvony dostali mená podľa výsledku hlasovania a to „sv. Ján Pavol II., sv. Joachim a sv. Anna“. Najväčší zvon sv. Jána Pavla II. váži 420kg, má priemer 87 cm a jeho tón je b1. Na ňom je vyobrazený obraz Jána Pavla II. spolu napísaným heslom „nebojte sa“ ako aj zvolanie: „Sv. Ján Pavol II., oroduj za našu farnosť“. Stredný zvon sv. Joachima má hmotnosť 260kg, priemer 73 cm a jeho tón má výšku cis2. Na ňom je vyobrazený svätec z nášho starého kostola s nápisom „sv. Joachim, oroduj za našich otcov a mládež“. No a najmenším zvon je zvon sv. Anny, ktorý má hmotnosť 130kg, priemer 58 cm a je v tóne f2. Na ňom je vyobrazená sv. Anna takisto zo starého kostola a pod ňou nápis: „sv. Anna, oroduj za naše matky a deti“.

Bohostánok a podlaha kostola

Dvierka bohostánku na sebe s vyobrazeným krížom so srdcom v strede sú vyrobené z bronzu. Samotný kríž je doplnený sériou lúčov vychádzajúcich z jeho pozadia. Symbolika kríža je zrejmá, symbolika srdca v strede je odkazom na Božské srdce prebodnuté z lásky pre nás a Nepoškvrnené Srdce Fatimskej Panny Márie.

Mramorová podlaha kostola v sebe skrýva dva symboly. Prvým sú 4 akoby vlnovité potôčiky vo svätyni, ktoré je najlepšie vidno z chóru. Symbolizujú 4 evanjeliá sv. Matúša, Marka, Lukáša a Jána, ktoré zachytávajú Ježišov život, konanie a slová, ktoré sú našou duchovnou potravou. V lodi kostola môžeme pozorovať poukladanú dlažbu vyobrazujúcu tenké husté a rozchádzajúce sa od seba lúče, ktoré idú akoby od svätyne do lode, pričom sú predelené stredovou líniou. Sú symbolom prúdenia Božích milostí zo svätyne, kde sa koná Kristova obeta na oltári a číta Božie slovo, na všetkých ľudí sediacich na svojich miestach v kostole.

Hlavná oltárna stena, kríž s korpusom

Hlavná oltárna stena skrýva v sebe dva náročné stavebné prvky. Prvým je skutočnosť, že stena je oblúkovitého tvaru a zároveň je nahnutá smerom do lode kostola. Samotná stena symbolizuje plášť Panny Márie, ktorým ako keby prikrývala našu farnosť, tak ako je to načrtnuté aj na obraze Fatimskej Panny Márie.

Centrálny kríž je vyrobený z dubového dreva na ktorom je umiestnený bronzový korpus – telo Pána Ježiša. Umiestnenie kríža na hlavnej osi kostola nad bohostánkom je opäť symbolické a spočíva v tom, že obsah bohostánku, v ktorom prebýva Boh pod spôsobom chleba je výsledkom jeho smrti na kríži a obeti za nás. Snahou sochára bolo urobiť výraz tváre Pána Ježiša v momente, keď zomrie, kedy odovzdá svojmu Otcovi ducha a je naplnený pokojom zo splnenia Otcovej vôle. Hlavu má naklonenú vpravo, smerom k svojej Matke.

Zlaté lúče a zlaté slnko

Bielu hlavnú stenu zdobí keramický obrazec zlatých lúčov a slnka, ktoré sú vyskladané z keramických častí pokrytých zlatou metalízou a kovovým lístkovým zlatom. Zlaté slnko je odkazom na tzv. slnečný zázrak, ktorý sa stal 13.10.1917 vo Fatime a videlo ho okolo 70.000 ľudí na vlastné oči. Zlaté lúče, ktoré idú zvrchu spoza valca ešte nad slnkom, prechádzajú cezeň a končia dole vo svätyni z jednej i druhej strany bohostánku, symbolizujú dve nosné témy fatimských zjavení – modlitbu a pokánie. Odkaz Fatimy je, aby sa ľudia skrze modlitbu (zdôrazňuje zvlášť modlitbu sv. ruženca) a pokánie (prinášanie obiet, zvlášť za hriešnikov) vrátili a obrátili k Bohu a prehlbovali vzťah s Ním. Slnečný zázrak stojí v službe práve tomuto úmyslu prehĺbenia viery a návratu k Bohu, čo symbolizujú lúče, ktoré cez slnko prechádzajú. Lúče zároveň zvýrazňujú bohostánok v strede a centralizujú náš zrak na neho.

Fatimská Panna Mária a mandrola okolo nej

Vľavo od kríža na hlavnej stene sa nachádza reliéf Fatimskej Panny Márie, ktorý je vyrobený z bieleho talianskeho mramora, rovnakého aký bol tiež použitý na obklad Bieleho domu vo Washingtone. Fatimská Panna Mária ako patrónka tohto kostola, je vyobrazená trochu netradične vzhľadom na veľmi známe vyobrazenie Fatimskej Panny Márie v podobe bielych sošiek so zlatou korunkou. Cieľom bolo vyobraziť Pannu Mária nie v známej pietnej podobe, ale skôr ako matku a našu nebeskú mamu. Preto môžete vidieť, že má otvorenú náruč smerom k nám ako symbol prijatia každého, kto má o prijatie záujem.

Jej hlava je naklonená smerom ku krížu, aby sa tým naznačila pravda, ktorú veľmi zdôrazňoval pápež Ján Pavol II. ako aj jeho nasledovníci: „cez Máriu k Ježišovi“. Tvár Márie nesie znaky mierneho úsmevu, pod nohami má vyobrazené dubové vetvičky, čo odkazuje na zjavenia vo Fatime nad mladým dubom. V strede hrude má vyobrazené srdce, čo sa viaže k jej slovám: „moje nepoškvrnené Srdce zvíťazí“ ako ja to, že „Pán Ježiš chce vo svete ustanoviť úctu k môjmu Nepoškvrnenému Srdcu“. Jej srdce je ovinuté tŕním, pretože v roku 1925, keď sa Panna Mária zjavila Lucii, zjavila sa s malým Ježišom, ktorý prichádzal po jej boku. Ukázala jej svoje srdce, ktoré bolo ovinuté tŕním. Dieťa Ježiš povedal Lucii: „Maj zľutovanie nad srdcom svojej Najsvätejšej Matky, ktoré je pokryté tŕňmi, ktoré jej nevďační ľudia v každom okamihu doň vtláčajú. A niet nikoho, kto by robil zadosťučinenie, aby vytiahol to tŕnie.“ Panna Mária jej potom prikázala, aby povedala ľudstvu, že v hodine smrti bude so všetkými potrebnými milosťami pri tých, ktorí počas piatich mesiacov v prvé soboty pristúpia k sv. spovedi, prijmú sv. prijímanie, pomodlia sa ruženec a aspoň pätnásť minút budú uvažovať nad ružencovými tajomstvami. Pritom budú mať úmysel, aby ju potešili a oslávili. Pri ďalšom zjavení vo februári 1926 sám Ježiš, ktorý sa jej zjavil ako dieťa, na jej žiadosť dovolil, že sviatosť zmierenia nemusí byť priamo v sobotu, ale aj krátko predtým. Okolo reliéfu Panny Márie sa nachádza tzv. mandorla, ktorá je v našom prípade vyskladaná z keramických kúskov v zlatej farbe. Mandorla (mandľa po taliansky) je typická stredoveká ozdoba, najmä v románskom slohu. Predstavuje ju oválna alebo elipsovitá svätožiara okolo Kristovho majestátu (Krista – vládcu sveta) v tvare mandle. Svätožiara v tvare mandle obopínajúce telo celého božstva. Tvar mandorly je odvodený od mandle a mandľovníka, ktorý je symbolom stromu večného života. V kresťanskej ikonografii bola mandorla prisúdená tróniacemu Ježišovi Kristovi pri Poslednom súde, alebo Panne Márii. Mandorla je druhotná a sekundárna funkcia cesty (symbolu lona už v praveku) symbolizujúca pôvodný význam brány života, t. j. rodidiel. V kresťanskej ikonografii znamená prevtelenie Krista. Zobrazenie Panny Márie v mandorle symbolizuje predstavu, že Kristus bol počatý v panenskom Mariinom období, ako sa rodí mandľové jadro vo svojom nedotknutom puzdre. V maliarstve je mandorla zobrazovaná zlatou alebo žltou farbou, často ale tiež v dúhových farbách s odkazom k dúhe, kedy modrá, červená, žltá a zelená farba symbolizujú vzťah k vesmíru.

Fatimské deti

Vpravo od kríža a takisto nižšie ako je reliéf Fatimskej Panny Márie sa nachádza reliéf troch fatimských detí, ktorým sa Panna Mária vo Fatime zjavovala – Lucia, František a Hyacinta. Lucia mala v čase zjavenia Panny Márie 10 rokov, František 9 rokov a Hyacinta 7 rokov. Lucia ako najväčšia pozerá priamo na Pannu Máriu, kdežto ostatné deti viac smerujú svoj zrak k bohostánku. Význam okrem podania informácie o tom, že sa Panna Mária zjavila trom deťom, spočívam v tom, že nás deti navádzajú svojim postojom k centru našej viery, ktorým je Eucharistia a Pán Ježiš v bohostánku ako aj jeho nebeská Matka Panna Mária. Zároveň môžeme vidieť, že zlatá mozaika za deťmi je v inej podobe ako za Pannou Máriou. Naznačuje, akoby zlaté lúče prechádzali cez tieto deti. Symbolikou je poukázanie na to, že tak tieto deti ako aj my všetci sme prijímateľmi milostí, ktoré k nám idú od Boha – skrze Ježišovo vykúpenie na kríži ako aj na orodovanie našej nebeskej Matky Panny Márie. Našou  úlohou je otvoriť sa pôsobeniu Božích milostí v nás samých a dať Bohu čo najväčší priestor v našom živote.

Obetný stôl, ambona a krstiteľnica

Všetky tieto tri prvky sú z rovnakého materiálu – bieleho mramoru – a jednoduchých a hranatých línií. Tieto hranaté línie sú zvolené zámerne, aby kontrastovali s oblými tvarmi samotnej stavby kostola, čo má za cieľ na ne poukázať ako na najdôležitejších časti kostola. Biely mramor a jednoduché línie symbolizujú dva základné atribúty Panny Márie: čistotu a jednoduchosť. Reagujeme tak na vyhlásenie Panny Márie vo Fatime o svojom nepoškvrnenom srdci a o jej najväčšom význame práve pri plnení Božej vôle. V obetnom stole je zároveň zvýraznený kríž z nerezových častí, ktorý je priamo nakotvený na stredovú os celého kostola v lodi a nerezovú líniu kostola a potom pokračuje cez obetný stôl a svätyňu až k bohostánku a kríži na stene, čo je jasná symbolika toho, že na obetnom stole sa deje to, čo sa dialo na kríži. Ide o sprítomnenie Ježišovej obety za nás na kríži. V strede osí kríža v obetnom stole je vsadená relikvia bl. sr. Zdenky.

Krížová cesta

Materiály, z ktorých je krížová cesta vyrobená, boli doladené k materiálom hlavnej steny, čiže ako podklad je rovnako použitá zlatá mozaika a jednotlivé výjavy krížovej cesty sú bronzové odliatky, ktoré vyhotovil sochár Jaroslav Drotár (rovnako aj korpus na centrálnom kríži). Prepojenie centrálneho kríža a krížovej cesty ako symbol Ježiša a jeho cesty je v dichotomickom vzťahu so symbolikou bielo-zlatej kombinácie Fatimy s prítomnosťou Panny Márie na krížovej ceste jej Syna.

Monštrancia

Po opise symboliky exteriérových a architektonických resp. nehnuteľných prvkov tohto kostola, prichádzajú na rad hnuteľné veci. Prvou z nich monštrancia – predmet, v ktorom sa uchováva veľká biela hostia napr. pri adoráciách alebo poklone Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej. Na päte monštrancie je napísané JHS, čo je známa značka, ktorá v preklade znamená – Ježiš človeka Spasiteľ. Výraznou črtou nohy monštrancie je anjel, ktorý ako keby držal na svojej hlave horný priestor so všetkou výzdobou, kde sa ukladá premenená biela hostia. Zároveň bielo-zlatá kombinácia celej monštrancie nie je náhodná, pretože ide o vyjadrenie myšlienky, ktorá sa prekrýva aj všade inde, že Panna Mária vo Fatime sa zjavovala v bielom alebo sivom a nie modrom odeve. Rovnakú myšlienku sme sa snažili dať do monštrancie, ale aj iných liturgických predmetov, ktoré rozoberáme nižšie.

 Kalich, cibórium, obetná miska

Tak ako monštrancia, aj kalich, cibórium a sú v bielo-žltej kombinácii, teda v strieborno-zlatom vyhotovení. Symboliku bieleho resp. sivého odevu so zlatým lémom, v ktorom sa Panna Mária zjavovala vo Fatime sledujeme aj pri týchto bohoslužobných predmetoch, ktoré denne používame pri sv. omšiach. Zároveň sa na nich nachádzajú rôzne postavy ako symbolizujúce postavy cirkevných dejín ako napr. apoštolov, evanjelistov alebo iných svätcov. Vyobrazenie ryby alebo chlebov na cibóriu ako odkaz na zázračné rozmnoženie chlebov a rýb Ježišom a nasýtenie zástupu patrí ku klasickému motívu, ktorý sa spája so sv. prijímaním a nasýtením zástupov duchovným pokrmom pri sv. omšiach.

Iné bohoslužobné predmety

Je pravdou, že v kostole sa nachádza ešte veľa iných bohoslužobných predmetov ako napr. kadidlo, lodička s tymianom, nádoba na svätenú vodu spolu s „kropeničkou“, patény na držanie pri rozdávaní sv. prijímania, ampulky na vodu a víno… Naším zámerom je aj pri nich dodržiavať už známu symboliku a kombináciu bielej a zlatej farby v rámci možností.