Sviatosť pokánia, nazývaná aj svätá spoveď alebo sviatosť zmierenia, odpustenia, obrátenia, je prostriedkom k tomu, aby človeku boli odpustené hriechy. Človek sa ňou obracia k Bohu, vyznáva svoje hriechy a ľutuje ich. Sviatosť pokánia patrí medzi uzdravujúce sviatosti (spolu so sviatosťou pomazania chorých). Veriaci je povinný aspoň raz v roku sa vyspovedať.
Kristus ustanovil sviatosť pokánia pre všetkých hriešnych členov svojej Cirkvi, predovšetkým pre tých, ktorí po krste upadli do ťažkého hriechu, a tak stratili krstnú milosť a ranili spoločenstvo Cirkvi. Sviatosť pokánia im ponúka novú možnosť obrátiť sa a znovu získať milosť ospravodlivenia. Cirkevní Otcovia predstavujú túto sviatosť ako „druhú [záchrannú] dosku po stroskotaní, ktorým je strata milosti“.
Vyznanie hriechov (spoveď) nás aj z čisto ľudského hľadiska oslobodzuje a uľahčuje nám zmieriť sa s inými. Vyznaním sa človek postaví zoči-voči hriechom, ktorými sa previnil; berie za ne zodpovednosť a tým sa znovu otvára Bohu a spoločenstvu Cirkvi, aby si tak umožnil novú budúcnosť. podľa KKC, 1455
Sviatosť pokánia, ako všetky sviatosti, je liturgickým slávením. Riadnymi zložkami slávenia sú:
- pozdrav a prežehnanie sa;
- čítanie Božieho slova na osvietenie svedomia a na vzbudenie ľútosti;
- povzbudenie k ľútosti;
- spoveď, ktorou sa uznávajú hriechy a vyznávajú sa kňazovi;
- uloženie a prijatie pokánia;
- kňazovo rozhrešenie;
- modlitba poďakovania a prepustenie s kňazovým požehnaním.
Po skončení sviatosti zmierenia je potrebné chvíľku zotrvať a poďakovať v modlitbe za sv. spoveď, dôležité je nezabudnúť vykonať úkon kajúcnosti (pokánia) a snažiť sa vyhýbať pokušeniam a konať dobro na nápravu.
Príprava na sviatosť zmierenia (svätú spoveď) začína spytovaním svedomia:
Potrebné je pravidelne uvažovať a spytovať si svedomie, či do nášho života nevstupuje to, čo ponúka pokušenie, ktoré otupuje vnímanie dobra a nakoniec vzdiali človeka od Boha, od iných a aj od seba samého – od jeho cieľa. Podobne je to s nápravou. Nestačí vyznávať a ľutovať hriechy, treba naprávať to, čo sme pokazili. Ak to bolo verejne, tak je potrebná verejná náprava – kvôli pohoršeniu, ktoré vzniklo. Nezabudnime že, na zmierenie sú potrební dvaja. Začína to vo vzťahu ja a Boh. Ja, ktorý si priznám vinu a Boh, ktorý mi odpúšťa a privádza k tým, s ktorými sa mám zmieriť. Toto je potrebné vykonať ešte pred sv. spoveďou.