CYKLOPÚŤ DO TURZOVKY
Sme pred koncom našej cyklopúte do Turzovky. Vlastne v čase, keď píšem tento úvodník, nás čaká posledná etapa a to z Vrbova domov. V podstate sme týždeň na bicyklových kolesách a prešli sme doteraz niečo cez 600 km pri piatich etapách. Ak Boh dá a dostaneme sa šťastlivo domov, tak budeme mať v nohách niečo vyše 700 km. Lenže čísla sú jedna vec, ale samotná myšlienka a spoločenstvo druhá. Tá samotná myšlienka, ktorá vznikla pred pár rokmi – konať púte na bicykloch, navštíviť rôzne pútnické miesta a to všetko prepojiť s týždenným časom ako aj námahou na bicykloch je krásna vo svojej podstate a je i naďalej základom, na ktorom staviame. No a k tomu, ak pripojíme všetky úmysly, ktoré nesieme so sebou, tak naša obeta na bicykloch dostáva ďalší rozmer zmyslu a významu. No zároveň je tu aj myšlienka spoločenstva – mladých ľudí i ľudí starších, ktorí vytvárane jednu partiu v rámci púte. Všetky tie rozhovory, spoločné zážitky, zdieľania sa. Musím sa priznať, že sa mi veľmi páčila iniciatíva, nápad alebo možno povedať aj hra, že keď sme boli niekde spolu na izbe alebo to bolo v reštaurácii, tak sme všetci odovzdali svoje mobily do stredu stola, aby sme sa rozprávali medzi sebou a nie každý kde s kým cez mobil. A poviem vám, niekedy to bolo veľmi ťažké odolávať a nezobrať mobil, že kto čo nové sa ozval alebo napísal. Púte tohto typu sú veľmi namáhavé tak po organizačnej stránke ako aj po stránke výkonnostnej resp. vytrvalostnej. Ale stoja veľmi za to. Lebo vždy platí heslo, že čo človeka nič nestojí, za nič nestojí. Ak Boh dá, že sa všetci šťastlivo vrátime domov živí a zdraví, budeme mať možnosť opäť nielen na čo spomínať, ale zároveň ďakovať Bohu za školu prekonávania sa, školu spoločenstva a školu sily putovania a námahy.
Marek Kunder
