Ahojte!

Teraz, keď píšem tieto riadky, sme už skoro týždeň doma. V sobotu 10. 7. 2021 popoludní sme sa vrátili z cyklopúte, ktorá dostala názov Púť Tatry. Každý si pod slovom Tatry predstaví iba samé kopce a vrchy. Áno. Práve toto sme absolvovali na tohtoročnej púti. Samé kopce. Na bicykli sme sedeli päť dní. Po prvých dvoch veľmi náročných dňoch sme mali deň oddychu od bicykla a kopcov, na regeneráciu a prípravu na ďalšie kopce. Za tých šesť dní sme spolu prešli 622 kilometrov za 27 hodín, 41 minút a 39 sekúnd. Nastúpali sme prvé dva dni 4535 metrov a ostatné tri dni 3 808 metrov, spolu 8 343 metrov (nastúpané metre – jednoducho vysvetlím, to sú metre, ktoré sme museli vyšľapať smerom hore – ako keby som vyzdvihol bicykel do výšky 8 343 metrov a za päť dní sa musíme k nemu dostať). Prešli sme štyri kraje – Košický, Banskobystrický, Žilinský a Prešovský, desať regiónov – Abov, Spiš, Gemer, Podpoľanie, Horehronie, Liptov, Tatry, Zamagurie, Šariš, Horný Zemplín, osemnásť okresov – Trebišov, Košice okolie,  Košice, Gelnica, Rožňava,  Revúca, Rimavská Sobota, Poltár, Detva, Brezno, Liptovský Mikuláš, Poprad, Kežmarok, Stará Ľubovňa, Bardejov, Stropkov, Svidník, Vranov nad Topľou a 116 obcí. Každý deň sme mali svätú omšu v inom chráme. V pondelok v Nižnom Medzeve v kostole Narodenia Panny Márie, v utorok v Rožňave v študentskom kostole oproti biskupskému úradu zasvätenému sv. Františkovi Xaverskému,  v stredu v Hriňovej v kostole zasvätenému sv. Petrovi a Pavlovi, vo štvrtok v Liptovskom Mikuláši vo farskom kostole Sv. Mikuláša, v piatok v Podolinci v kláštornom kostole otcov redemptoristov, ktorý je zasvätený sv. Stanislavovi a v sobotu u nás doma, v našom farskom kostole. Na každom kilometri sme cítili posilu vašich modlitieb, ktorú sme na tak náročnej ceste veľmi potrebovali. My sme zasa na oplátku každý deň obetovali všetko na úmysly, ktoré ste nám odovzdali pred cestou. O. Marcel nám každé ráno, pred požehnaním na cestu, povedal na aký úmysel dnes obetujeme všetky naše námahy a utrpenia na ceste. A ešte jedna poznámka na záver – v deň voľna sme mali ísť do Detvy, lebo tam je oveľa viac kultúrnych, historických a sakrálnych pamiatok ako v Hriňovej. Ale keď sme sa dozvedeli, že v Hriňovej hore na lazoch je kaplnka zasvätená Fatimskej Panne Márii, zabudli sme na Detvu a ostali sme verní našej Matke. Čo všetko sme zažili a videli, ak dá Pán, budete čítať v našom časopise Mariannum.

Za Cykloklub FPM Peter Tóth

Sledujte nás: