Farská púť v tomto Jubilejnom roku sa začala 8. septembra slávením svätej omše v kostole Chiesa Gesù e Maria, zasvätený Ježišovi a Panne Márii, v Ríme, kde je pochovaný slovenský rehoľník Alojz Mária Chmeľ. Po svätej omši sme začali prehliadku mesta Rím. Putovali sme po trase: Piazza di Spagna, Piazza Colonna, Fontana di Trevi, Kapitol a Oltár vlasti, obdivovali sme historické pamiatky a krásu rímskych námestí a fontán. Čakali sme na to, čo nás naplní v nasledujúcich dňoch.
V utorok sme prešli známe Sväté schody, ktoré boli prinesené zo Svätej zeme, aj pokľačiačky, a následne sme navštívili Baziliku sv. Jána Lateránskeho, teda Lateránsku baziliku, kde sme prešli prvou Svätou bránou v tomto jubilejnom roku s mottom „Pútnici nádeje“. Symbolizovala Krista, ktorý povedal: „Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený“ (Jn 10,9). Neskôr nasledovala prehliadka Kolosea, Baziliky sv. Klimenta a slávenie svätej omše v Bazilike sv. Praxedy. Popoludní sme navštívili Baziliku Panny Márie Väčšej, alebo Santa Maria Maggiore, ako najväčší mariánsky chrám v Ríme. Prešli sme druhou Svätou bránou a pomodlili sa pri hrobe pápeža Františka.
V stredu sme putovali na Svätopeterské námestie, kde sme sa stretli na verejnej audiencii so Svätým Otcom Levom XIV.. Naša trpezlivosť počas čakania v daždi bola odmenená jeho pápežským požehnaním, ktoré sme prijali nielen pre seba, ale aj pre celú našu farnosť. Po audiencii sme napoludnie slávili svätú omšu v Teutonicu, jedinom nemeckom cintoríne v Ríme, hneď vedľa Baziliky sv. Petra. Popoludní sme stihli prehliadku slávneho Panteónu, ktorý je od 7. storočia zasvätený Panne Márii a všetkým mučeníkom.
Vo štvrtok sme prešli treťou a najvýznamnejšou Svätou bránou v Bazilike svätého Petra. Ozaj sme putovali, námestím v sprievode s pútnickým krížom, modlitbami a spevom, pričom dôležité bolo naše vnútorné nastavenie, obrátenie srdca, vďačnosť a prosba o milosť. Svätú omšu sme mali až v Bazilike sv. Pavla za hradbami, kde sme prešli aj poslednou štvrtou Svätou bránou. „Pane Ježišu, Ty si bránou k Otcovi, veď ma cestou života.“
V piatok sme putovali do Assisi, kde sme navštívili Baziliku sv. Františka z Assisi, dolnú aj hornú baziliku. V kaplnke pri hrobe sv. Františka sme slávili svätú omšu, prehliadli sme si Baziliku sv. Kláry, Katedrálu San Rufino, kde boli krstení sv. František a sv. Klára, aj Baziliku Panny Márie Anjelskej, v ktorej sa nachádza kaplnka z čias sv. Františka, tzv. Porziuncola. Malý kostolík, ktorý má obrovský duchovný význam, lebo tu sv. František začal svoj život v úplnej chudobe a založil Rád menších bratov, františkánov. Tu tiež vznikla mimoriadna indulgencia Porziuncola – tzv. Porziuncola – odpustky. V Bazilike sv. Františka, v Kaplnke sv. Mikuláša (Cripta), je pochovaný aj Carlo Acutis, mladý taliansky patrón internetu a mladých, ktorý využíval digitálne médiá na šírenie viery a bol svätorečený 7. septembra 2025, pomodlili sme sa aj pri jeho hrobe.
V sobotu sme po skorej rannej svätej omši v malej kaplnke putovali do mestečka Chioggia, ktorého historická časť s kostolmi sa nazýva aj Malé Benátky, tu sme si oddýchli.
V nedeľu, 14. septembra, sme už slávili svätú omšu v Padove v Sanktuáriu Leopolda Mandiča, kapucína, veľkého spovedníka a muža modlitby. Potom sme navštívili Baziliku sv. Justíny, kde sa nachádza hrob sv. Lukáša evanjelistu, a popoludní sme si prehliadli Baziliku sv. Antona Paduánskeho so svätcovým hrobom a relikviami. Sv. Anton bol zázračný kazateľ, pomocník v núdzi a patrón stratených vecí a ľudí, zvyčajne zobrazovaný s dieťaťom Ježišom v náručí alebo s knihou a ľaliou. To bola naša posledná zastávka, ktorá krásne uzatvorila našu púť po duchovných miestach Ríma, Assisi a Padovy.
Naša púť bola náročná, ale zároveň duchovne obohacujúca. Každé miesto, každá modlitba a prechod Svätými bránami nás približovali ku Kristovi, k Bráne, k Otcovi. Stretnutia s Eucharistiou, svätými hrobmi a duchovnými miestami v nás prebúdzali pokoru, nádej a dôveru v Božiu milosť. Odchádzali sme naplnení pokojom a odhodlaním vniesť svetlo Kristovej lásky do svojho každodenného života.
