Cykloklub Fatimskej Panny Márie – história a súčasnosť
Rok 2014
Tour de Krakow
V dňoch 06. až 11. 07. 2014 uskutočnil cykloklub FPM cyklopúť do Krakowa, časť Lagiewniky, Sanktuárium Božieho Milosrdenstva. Je tu zopár zaujímavostí. Je to naša prvá týždňová cyklopúť. Prvá cezhraničná. Prvá v nových cyklistických dresoch. Modré v kombinácii s bielou a zelenou farbou. Vpredu na srdci menší nápis Cykloklub FPM a vedľa neho zobrazená tvár Fatimskej Panny Márie. Vzadu to isté, ale vo veľkom, cez celý chrbát a vedľa toho nápis: Je to On, ktorý nám ukazuje cestu. Na pravej strane z vrchu dole je v bielom pruhu nápis Čemerné. Na ľavej zasa Slovensko a na rukáve znak Slovenskej republiky. Dvojkríž na vrchu Kriváň. Nohavice sú vyznačené obdobne. K tomu ešte máme rukávniky, ktoré vyzerajú ako keby rukávy pokračovali ďalej. A prvýkrát máme sprievodné vozidlo. Doteraz sme si všetko vozili so sebou na bicykli. Jedlo, tekutiny, spacáky, oblečenie, … Teraz ideme úplne na ľahko. Všetky veci máme v aute.
Išli sme za horúceho (37°C) aj studeného (15°C) počasia. Po suchu aj po daždi. V bezvetrí aj s vetrom. Hore kopcami aj dole kopcami. Ale vždy s radosťou a úsmevom. Išli sme vzdať Bohu vďaku za našu farnosť, za našich duchovných otcov a za všetkých, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k našej cyklopúti. Všetci sme boli v očakávaní, čo nám táto púť prinesie a ako dopadne.
Prvú noc sme strávili v kultúrnom dome v dedine Sveržov (dedina pred Gaboltovom). Druhý deň prechádzame hranicou a v kúpeľnom meste Krynica Zdroj si v motoreste Karczma Cichy kacik dávame chutný obed. Dnešný cieľ Nowy Sacz. Tu na stredoškolskom internáte strávime noc. Tretí deň ideme cez Wieliczku do Krakowa.
Štvrtý deň máme voľno. Čaká nás návšteva Sanktuária Božieho milosrdenstva. V slovenskej kaplnke máme súkromnú svätú omšu. Po dobrom obede v blízkej reštaurácii odchádzame do Centra Svätého Jána Pavla II., ktoré nás víta s nápisom „Neľakajcie sie“. Centrum Svätého Jána
Pavla II. je hneď na druhom kopci a zo Sanktuária Božieho milosrdenstva je k nemu už vydláždený chodník. Celý deň nám prší a poriadne. Vraciame sa na ubytovňu. Tu nás čaká ďalšie prekvapenie. Veci, ktoré sme dali včera sušiť na balkón, sú dnes ešte viac mokré ako boli včera. Dávame ich do automatickej pračky na odstredivý program, aby aspoň trochu z nich voda vyšla a mohli sme ich na druhý deň použiť. Dávame hlavy dokopy a zabezpečujeme náhradný plán. V prípade, že ráno vstaneme a bude znovu taký lejak ako dnes, zabezpečujeme si vozidlá na prepravu našich bicyklov a nás. Všetko je dobavené. Máme zabezpečenú dodávku aj osobné autá. Teraz už naozaj všetko záleží od počasia. Pre istotu vyberáme druhú trasu na bicykloch aby sme sa vyhli kopcom okolo Wieliczky. Cesta sa nám ukazuje okolo diaľnice smerom na východ a potom dole na juh smerom na Nowy Sacz. Všetci chceme, aby zajtra nepršalo. Považovali by sme to za prehru. Modlíme sa na tento úmysel a ideme spať. Ráno, piaty deň, neprší. Je síce zima ale neprší. Balíme rýchlo všetky veci a vyrážame. Ideme na východ popri diaľnici smerom na Breszko. Po niekoľkých kilometroch meníme smer. Ideme na juh, do Noweho Sazcu. 15.45 sme už na mieste. Posledná spoločná noc tohtoročnej cyklopúte. Šiesty deň vyrážame domov. Na hraničnom prechode Muszynka sme už o 11.35. Už sme doma. Na Slovensku. Zastavila sa pri nás rodina z Moldavska. Za sebou mali 900 km. Tu sa na chvíľu zastavili a ďalej sa už nemôžu pohnúť. Auto sa nedá naštartovať. Dávame hlavy dokopy, ale na tieto nové autá plné elektroniky a ešte aj s automatickou prevodovkou, jednoducho im nevieme poradiť. Anglicky vedia veľmi málo, preto s nimi komunikujeme rusky. My, ktorí sme v mladších rokoch rodení s tým nemáme problém. Janko komunikuje cez tiesňovú telefónnu linku 112. A potom napadla o. Mareka pre nich spásonosná myšlienka. Najbližšia opravovňa na poľskej strane je v Nowom Saczi – to je 50 km. Na našej strane v Bardejove a to je 20 km a dokonca má aj priatelia v servise pre Hundai. Tak sme pretlačili auto na slovenskú stranu. O. Marek za ten čas zabezpečil technika, ktorý sľúbil, že do polhodiny príde. My o 1230 sadáme na bicykle a pokračujeme v ceste. Na hranici ostáva naše sprievodné vozidlo aj s rodinou s Moldavska. Pre istotu. Keby bol náhodou nejaký problém. Technik dodržal slovo. Prišiel a chybu odstránil. Odišiel im akumulátor. Vymenil im za nový a každý pokračoval ďalej svojou cestou. Naše sprievodné auto na Slovensko a moldavská rodina do Poľska. Od Giraltoviec až domov nás sprevádza dážď. Dážď, nedážď. Domov to už nemáme ďaleko. Ideme stále s podporou severného vetra, ktorý nás tlačí do chrbta smerom na juh a tak o 1710 za hlasitého vytrubovania nášho sprievodného vozidla prichádzame pred náš farský kostol. Je zvláštne ako nás číslo 13 doprevádza. 13. máj – odpust Fatimskej Panny Márie, 13 členov Cykloklubu FPM vyráža do Krakowa do Sanktuária Božieho Milosrdenstva, pred vstupom do Krakowa sme museli zdolať 13 poriadnych kopcov v okolí Wieliczky. Možno tých 13 bolo ešte viac, len som ich nepostrehol. Cyklopúte sa zúčastnili: O. Marek Kunder, Janko a Jakub Hrubovský, Marek a Šimon Kuruc, Mišo Jenčo, Rado Bača, Paťo Kotuľák – Vechec, Paľo Fincický, Peter a Jakub Tóth a v sprievodnom vozidle nás sprevádzali dve šarmantné dámy – Zuzka Hrubovská a Janka Jenčová. Spolu 13 – členný tím.
Text: Peter Tóth
